Každoročne sa pred budovou Košického samosprávneho kraja na Námestí maratóna mieru koná v niektorý zo septembrových dní Deň zdravia.

V podstate pre nezaiteresovaného človeka je to aktivitka, kde je viacero stánkov, v ktorých si môžu ľudia zmerať tlak, či ísť darovať krv, alebo sa vymasírovať. Pre mňa, ako človeka z dobrovoľníckeho centra je to deň plný známych tvári.

O svoje zdravie sa viac či menej bojí asi každý. Ja som sa kedysi nebála asi vôbec a odkedy mám deti, tak sa to akosi zlomilo a bojím sa trochu prehnane. Napriek tomu som tento rok na Dni zdravia nestihla absolvovať ani jednu „ozdravnú“ procedúru.

Miesto toho som načerpala skvelý pocit. Keď počas roka chodím po kraji, po neziskových organizáciách, po domovoch sociálnych služieb, po inštitúciách pracujúcich s dobrovoľníkmi, stále prichádzam na niekoho pracovisko. Nájdu si na mňa viac či menej času na stretnutie počas svojho pracovného dňa a riešime. A zisťujem, aké sú poddimenzované stavy v sociálnych službách, ako ťažko sa pracuje v sociálnych zariadeniach, ako je takmer nemožné udržať pri živote efektívne organizácie a napriek snahe ľudí robiť veci čo najlepšie, sa proste stane, že predsa nefungujú.

A potom príde Deň zdravia a títo ľudia, títo zaneprázdnení zamestnanci sú jeden deň tu v Košiciach a sú „stánkari“. Sa usmievajú a si navštevujú stánky navzájom a riešia veci a spolupráce, ktoré sa počas hektického roka nestíhajú riešiť.

A tak som tento rok prišla na to, že tak ako podnikatelia sa stretávajú na golfe, sociálna sféra v Košickom kraji sa stretáva na Dni zdravia. Príďte sa budúci rok pozrieť aj vy.