Je zvláštne, že mnoho ľudí nadáva na novinárov, že im neverí, ale na druhej strane, nech zverejnia čokoľvek, tak hneď sa nájdu ľudia, ktorí tomu veria, komentujú a nadávajú na ľudí, ktorých sa článok týka.
Tak sa teraz cítim ja. Neviem, kde všade sa tento blog dostane, chcem však, aby predtým, ako odsúdite Dobrovoľnícke centrum Košického kraja, ste vedeli, že toto združenie robí všetko preto, aby sme mali najlepšie dobrovoľníctvo na svete (okey, zatiaľ ho máme najlepšie iba v strednej a východnej Európe, ale smerujeme k svetovému formátu).
Toto združenie vzniklo v roku 2011. Pomáhame nielen nájsť dobrovoľníkov na natieranie plotov, ale hľadáme dobrovoľníkov do škôlok, škôl, do sociálnych domovov, do rodín s postihnutými deťmi, do krízových stredísk, do domovov sociálnych služieb, do domovov dôchodcov, do nemocníc. Nie je to také jednoduché. Zdá sa, že ak chce niekto dobrovoľníčiť v nemocnici, asi stačí prísť do nemocnice a dobrovoľníčiť, ale tak to nefunguje. Nikto nemá čas sa dobrovoľníkovi takto venovať, vysvetľovať, zisťovať, či sa na prácu hodí, kontrolovať, či ho dobrovoľnícka práca napĺňa.
Dobrovoľnícke centrum Košického kraja rieši práve to, pre každého v kraji, pre jednotlivé uvedené organizácie ale aj pre jednotlivé mestá, hľadá dobrovoľníkov, školí ich, učí ich, ako sa správať pri mentálne postihnutom klientovi, ako sa správať pri umierajúcom klientovi. Okrem toho učí organizácie, aby sa vedeli o svojich dobrovoľníkov starať. Lebo je jedná vec, že dobrovoľník príde do organizácie, ale časom potrebuje aj cítiť, že je tam potrebný a chcený. A tak, síce dobrovoľník je bezplatná práca, dobrovoľníctvo ako také nie je zadarmo. Učíme organizácie ako si vyčleniť čas, aby aspoň jeden zamestnanec sa vedel pravidelne v rámci svojho pracovného času venovať dobrovoľníkom, zistiť či sú spokojní, motivovať ich, dať im čokoládu na meniny či narodeniny, robiť všetko pre to, aby sa dobrovoľník cítil ako člen tímu.
Bohužiaľ, v Košickom kraji je päť organizácií, ktoré majú svoje vlastné rozpočty dostatočné na to, aby mali svojich koordinátorov dobrovoľníkov a nás nepotrebujú. Takou organizáciou je napríklad Úsmev ako dar. Má svoj systém získavania dobrovoľníkov, majú svojho koordinátora dobrovoľníkov, dobrovoľnícke centrum nepotrebujú. Sú sebestační.
Potom je tu však ďalších viac ako tisíc organizácií, ktoré nemajú financie na to, aby mali svojich koordinátorov, napriek tomu však dobrovoľníkov potrebujú. A bohužiaľ, na Slovensku nie je systém, ktorý by v kraji do každej organizácie, školy, nemocnice, domove sociálnych služieb a všade zabezpečil koordinátorov dobrovoľníkov.
A tak sú vo viacerých krajoch dobrovoľnícke centrá. Naše Dobrovoľnícke centrum Košického kraja od roku 2011 snažilo vyžiť a pomáhať z grantov, ktoré získalo. TO však nebolo podľa kraja efektívne a tak v polovici roka 2016 (na čas od augusta 2016 do decembra 2016) a na rok 2017 (na celých dvanásť mesiacov), pomohlo centru členským príspevkom na dva pracovné pomery a materiál a cestovné po kraji.
Áno, bohužiaľ, dva pracovné pomery, kde ide o 600 eur čistého, a cestovné a aktivity po celom kraji pre dvoch ľudí a na školenia a nábory dobrovoľníkov, to je 26 000,- eur v roku 2016 na necelý polrok a 48 000,- eur na celý rok 2017.
Dvaja ľudia, ktorí celé dni a víkendy makajú v celom kraji a pomáhajú pri environmentálnom, sociálnom, kultúrnom, ako aj športovom dobrovoľníctve. A práve za ich efektívny systém a ich činnosť a to, že títo dvaja ľudia dokážu motivovať a zlepšovať mestá a ich dobrovoľníctvo a manažovať viac ako 50 000 dobrovoľníkov v kraji, sme si vyslúžili na budúci rok titul Európskeho hlavného mesta dobrovoľníctva 2019. A sme na to obe hrdé.
Nemáme sa prečo hanbiť, lebo ak máte ľudí niekde v nemocnici, či domove, je veľmi pravdepodobne, že tam pomáhajú dobrovoľníci, ktorých sme vyškolili a o ktorých sa staráme.
NIe je to 48 000 eur, ktoré skončili v niekoho vrecku.
My sa preto pýtame. Prečo, keď som sa osobne stretla s pánom Zdenkom Liptákom a vysvetlila mu, čo robíme a prečo sme získali titul, prečo stále dobrovoľníctvo očierňuje? Prečo keď som pánovi Rovinskému na všetky otázky odpovedala v komisiách na KSK, tak sa vyjadruje, že sme robili kampaň akéhokoľvek politika? Prečo práve dobrovoľníctvo a dve pracovníčky kraja potrebujú na svoje zviditeľnenie. Pán Rovinský prechádzal náš rozpočet na rok 2018 a vedel, že ani cent nejde na aktivity Európskeho hlavného mesta dobrovoľníctva 2019, na to hľadáme iných sponzorov, napriek tomu, že to vedel, sa takto pre média vyjadruje.
A preto, kto nás chcete súdiť, prečítajte si tieto naše blogy, sú krátke, ale vznikali v čase, keď sme chceli, aby ľudia chápali, čo tu robíme....
Prečo je dobrovoľníctvo aj o manažmente
Prečo by Košice mali byť Európskym hlavným mestom dobrovoľníctva 2019
Ale samozrejme, prezrite si celú našu stránku www.dckk.sk či naozaj nič nerobíme.....
Je zvláštne, že mnoho ľudí nadáva na novinárov, že im neverí, ale na druhej strane, nech zverejnia čokoľvek, tak hneď sa nájdu ľudia, ktorí tomu veria, komentujú a nadávajú na ľudí, ktorých sa článok týka.
Tak sa teraz cítim ja. Neviem, kde všade sa tento blog dostane, chcem však, aby predtým, ako odsúdite Dobrovoľnícke centrum Košického kraja, ste vedeli, že toto združenie robí všetko preto, aby sme mali najlepšie dobrovoľníctvo na svete (okey, zatiaľ ho máme najlepšie iba v strednej a východnej Európe, ale smerujeme k svetovému formátu).
Toto združenie vzniklo v roku 2011. Pomáhame nielen nájsť dobrovoľníkov na natieranie plotov, ale hľadáme dobrovoľníkov do škôlok, škôl, do sociálnych domovov, do rodín s postihnutými deťmi, do krízových stredísk, do domovov sociálnych služieb, do domovov dôchodcov, do nemocníc. Nie je to také jednoduché. Zdá sa, že ak chce niekto dobrovoľníčiť v nemocnici, asi stačí prísť do nemocnice a dobrovoľníčiť, ale tak to nefunguje. Nikto nemá čas sa dobrovoľníkovi takto venovať, vysvetľovať, zisťovať, či sa na prácu hodí, kontrolovať, či ho dobrovoľnícka práca napĺňa.
Dobrovoľnícke centrum Košického kraja rieši práve to, pre každého v kraji, pre jednotlivé uvedené organizácie ale aj pre jednotlivé mestá, hľadá dobrovoľníkov, školí ich, učí ich, ako sa správať pri mentálne postihnutom klientovi, ako sa správať pri umierajúcom klientovi. Okrem toho učí organizácie, aby sa vedeli o svojich dobrovoľníkov starať. Lebo je jedná vec, že dobrovoľník príde do organizácie, ale časom potrebuje aj cítiť, že je tam potrebný a chcený. A tak, síce dobrovoľník je bezplatná práca, dobrovoľníctvo ako také nie je zadarmo. Učíme organizácie ako si vyčleniť čas, aby aspoň jeden zamestnanec sa vedel pravidelne v rámci svojho pracovného času venovať dobrovoľníkom, zistiť či sú spokojní, motivovať ich, dať im čokoládu na meniny či narodeniny, robiť všetko pre to, aby sa dobrovoľník cítil ako člen tímu.
Bohužiaľ, v Košickom kraji je päť organizácií, ktoré majú svoje vlastné rozpočty dostatočné na to, aby mali svojich koordinátorov dobrovoľníkov a nás nepotrebujú. Takou organizáciou je napríklad Úsmev ako dar. Má svoj systém získavania dobrovoľníkov, majú svojho koordinátora dobrovoľníkov, dobrovoľnícke centrum nepotrebujú. Sú sebestační.
Potom je tu však ďalších viac ako tisíc organizácií, ktoré nemajú financie na to, aby mali svojich koordinátorov, napriek tomu však dobrovoľníkov potrebujú. A bohužiaľ, na Slovensku nie je systém, ktorý by v kraji do každej organizácie, školy, nemocnice, domove sociálnych služieb a všade zabezpečil koordinátorov dobrovoľníkov.
A tak sú vo viacerých krajoch dobrovoľnícke centrá. Naše Dobrovoľnícke centrum Košického kraja od roku 2011 snažilo vyžiť a pomáhať z grantov, ktoré získalo. TO však nebolo podľa kraja efektívne a tak v polovici roka 2016 (na čas od augusta 2016 do decembra 2016) a na rok 2017 (na celých dvanásť mesiacov), pomohlo centru členským príspevkom na dva pracovné pomery a materiál a cestovné po kraji.
Áno, bohužiaľ, dva pracovné pomery, kde ide o 600 eur čistého, a cestovné a aktivity po celom kraji pre dvoch ľudí a na školenia a nábory dobrovoľníkov, to je 26 000,- eur v roku 2016 na necelý polrok a 48 000,- eur na celý rok 2017.
Dvaja ľudia, ktorí celé dni a víkendy makajú v celom kraji a pomáhajú pri environmentálnom, sociálnom, kultúrnom, ako aj športovom dobrovoľníctve. A práve za ich efektívny systém a ich činnosť a to, že títo dvaja ľudia dokážu motivovať a zlepšovať mestá a ich dobrovoľníctvo a manažovať viac ako 50 000 dobrovoľníkov v kraji, sme si vyslúžili na budúci rok titul Európskeho hlavného mesta dobrovoľníctva 2019. A sme na to obe hrdé.
Nemáme sa prečo hanbiť, lebo ak máte ľudí niekde v nemocnici, či domove, je veľmi pravdepodobne, že tam pomáhajú dobrovoľníci, ktorých sme vyškolili a o ktorých sa staráme.
NIe je to 48 000 eur, ktoré skončili v niekoho vrecku.
My sa preto pýtame. Prečo, keď som sa osobne stretla s pánom Zdenkom Liptákom a vysvetlila mu, čo robíme a prečo sme získali titul, prečo stále dobrovoľníctvo očierňuje? Prečo keď som pánovi Rovinskému na všetky otázky odpovedala v komisiách na KSK, tak sa vyjadruje, že sme robili kampaň akéhokoľvek politika? Prečo práve dobrovoľníctvo a dve pracovníčky kraja potrebujú na svoje zviditeľnenie. Pán Rovinský prechádzal náš rozpočet na rok 2018 a vedel, že ani cent nejde na aktivity Európskeho hlavného mesta dobrovoľníctva 2019, na to hľadáme iných sponzorov, napriek tomu, že to vedel, sa takto pre média vyjadruje.
A preto, kto nás chcete súdiť, prečítajte si tieto naše blogy, sú krátke, ale vznikali v čase, keď sme chceli, aby ľudia chápali, čo tu robíme....
Prečo je dobrovoľníctvo aj o manažmente
Prečo by Košice mali byť Európskym hlavným mestom dobrovoľníctva 2019
Ale samozrejme, prezrite si celú našu stránku www.dckk.sk či naozaj nič nerobíme.....
Činnosť Dobrovoľníckeho centra finančne podporil Košický samosprávny kraj