Ľudia na Slovensku nevnímajú veľmi pozitívne neziskový sektor, občianske združenia a dobrovoľníctvo. Je to vidieť pri každej propagovanej akcii, že sa stále ozvú neprajníci, ktorí tvrdia, že ľudia nič nerobia zadarmo s dobrým úmyslom, ale že za všetkým je nejaký sebecký dôvod sa ukázať, nakradnúť čo najviac peňazí a tak podobne.

Dobrovoľnícke centrum Košického kraja funguje od roku 2011, pričom vidíme, že manažment dobrovoľníctva sa v našom meste pohol pozitívnym smerom. Je to aj vďaka tomu, že u nás boli Majstrovstvá sveta v hokeji v roku 2011, že sme boli Európskym hlavným mestom kultúru v roku 2013, že sme boli Európskym mestom športu v roku 2016 a Košice ako také začali realizovať viaceré väčšie podujatia či kultúrneho alebo športového charakteru. Napriek tomu, že to nevidieť, za väčšinou týchto podujatí stoja dobrovoľníci.

Práve z toho dôvodu sa Dobrovoľnícke centrum Košického kraja, ktoré bolo v roku 2016 a je aj v roku 2017 finančne podporené Košickým samosprávnym krajom, rozhodlo iniciovať kandidatúru Košíc na Európske mesto dobrovoľníctva na rok 2019. Na magistráte na túto iniciatívu bola pozitívna odozva. Podobne ako zo strany Košického samosprávneho kraja, aj zo strany Magistrátu mesta Košice prišla plná podpora, navrhnutí ľudia, ktorí by sa tejto téme mohli venovať v pracovných skupinách. Zo strany Dobrovoľníckeho centra Košického kraja bol pravidelný kontakt od januára až do júna s dvesto organizáciami na území mesta, ktoré sa za roky pôsobenia v tomto meste, dostali do našej databázy. Každý mohol dať podnety na kandidatúru. V apríli bol vytvorený formálny prvý dokument na základe všetkých pripomienok a podnetov. Ten sa upravoval až do súčasnej podoby, kedy je v štádiu prekladu do anglického jazyka, aby sa do konca júna 2017 mohol zaslať  CEV, ktorá o kandidatúre rozhoduje.

Každý, čo i len so základnou znalosťou z angličtiny z webových stránok CEV zistí, že ide o čisto bezplatný titul, nesúvisí so žiadnym grantom – mesto s týmto titulom získava „iba“ prestíž.

Prečo to potom robíme? Práve pre prestíž, aby sa dobrovoľníctvo začalo vnímať pozitívne a aby sa v roku 2019 aj média viac venovali tejto téme a ukazovali stovky a stovky dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní venovať svoj čas a energiu a pomáhať. Jediným cieľom je pozitívny efekt, zvýšenie spoločenskej hodnoty dobrovoľníctva

Keď Košice kandidovali na Európske hlavné mesto kultúry 2013, ľudia hovorili, že určite to vyhrá Prešov, že Košice na to nemajú, že tu máme iba jedno divadlo a nie sme kultúrne mesto. A predsa sme to získali a zrazu si ľudia na kultúru mimo divadla zvykli. Chodia do Kulturparku, pozerali na Imaginácie, zvykli si v papučiach zabehnúť do výmenníkov....

To isté sa udialo s Európskym mestom športu 2016. Možno to v prvom pláne nepomohlo športovým klubom, aby nemali finančné problémy, ale nikto nemôže vyvrátiť fakt, že celé mesto začalo behať. Behá sa cez deň, behá sa v noci, behá sa po uliciach, po lesoch, do kopcov, po rovine, s farbami, bez farieb............ A áno, čím viac ľudí športuje, tým sa časom budú mať lepšie určite aj športové kluby a bude sa do nich hlásiť viac ľudí. A toto je cieľ kandidatúry.

Ešte nevieme, aké mestá budú kandidovať, a čí máme šancu /napríklad v roku 2016 bol Londýn Európskym mestom dobrovoľníctva/ vyhrať. Počítame však s tým, že ak by sa tak stalo a my by sme mohli mať tento prestížny titul, udialo by sa to, čo aj s kultúrou a športom. Ľudia by viac chápali dobrovoľníctvo a to, aký má prínos pre spoločnosť. A tým nemyslíme, že musí zrazu každý začať dobrovoľníčiť, stačí len chápať, že je to fajn vec. Že proste v našej spoločnosti existujú ľudia, a nie je ich málo, ktorí buď nepracujú a nemôžu pracovať, alebo majú veľa voľného času, alebo akýkoľvek iný dôvod. A tí majú pocit naplnenia tým, že niekomu pomôžu.

Nikomu nevyčítame, že chodí do práce, z práce beží po deti a potom doma je v druhej „šichte“ a dobrovoľníctvo mu je šum a fuk. Mali by sme však začať chápať fakt, že tí, ktorí sa rozhodnú dobrovoľníkmi byť a to bez ohľadu na to, či čistia Ružín, alebo chodia do detského domova za deťmi, alebo pomáhajú pri športových či kultúrnych podujatiach, robia to bez nároku na finančnú odmenu. Ich jedinou plácou je dobrý pocit. A dobrý pocit sa získa aj tým, že im niekto povie „ďakujem“. To sa však zatiaľ v Košiciach nenosí..... Ak to kandidatúrou môžeme zmeniť, tak sa o to pokúsime.... Bez nároku na financie, bez nároku na pohodlné politické miestečká. Lebo to môže znieť nepravdepodobne, ale na Slovensku 10% ľudí dobrovoľníči a to je dosť veľké percento na to, aby sme tým ďalším 90% povedali, že za tými desiatimi percentami ostáva práca, ktorá nie je na smiech.